HoryZonty

Petr "Pepe" Piechowicz

autorská fotovýstava

Fotografovanie prišlo rovnako prirodzene ako lezenie. Keď sme začínali, vždy som jazdil s "foťákom". Mal som malú Beirettku od otca a s ňou sme sa s Radimem navzájom fotili - hlavne tie naše zadky odspodu. Fotografií začalo pribúdať a ako som tak fičal v tom lezení, často som si listoval v katalógoch, alebo kalendároch. Dokázal som v nich ležať celý deň. Začalo ma to zaujímať, ale skutočnosť, že by som to niekedy mohol robiť bola pre mňa nepredstaviteľná. Prácu fotografov som veľmi obdivoval. Foťák v mojom batohu už zostal a po čase ku mne doslova prirástol. Zlomovým bodom u mňa bolo, keď som si kúpil prvú zrkadlovku - Practicu. Robil som s ňou trochu kvalitnejšie snímky. Pôvodne čiernobiele, farebná fotografia bola pre mňa stále nedostupná. V mojich fotografických začiatkoch mi veľmi pomohol Pepa Wágner, ktorý okrem všetkého ostatného, vedel robiť tiež výbornú jaskyniarsku fotografiu. Bral ma k sebe do tmavej komory a všetko ma postupne naučil. S jeho pomocou som vytvoril svoju prvú čiernobielu fotografiu a stále viac ma to vťahovalo. Druhým zlomom v mojom živote bol horolezecký časopis Monatana.

Život voľného fotografa

Spolupráca s Montanou predstavovala pre môj ďalší fotografický vývoj medzník, pretože som sa fotografovaním začal zaoberať naozaj vážne. Postupne vznikali reportáže z lezeckých oblastí v Českej i Slovenskej republike. Naviazal som priateľstvo s poprednými lezcami a moje cesty smerovali i ďalej do Európy. Nakoniec som v roku 2001 vyrazil na trojmesačnú "Bezstarostnú jazdu" po Spojených štátoch. Počas nej vzniklo mnoho zaujímavých snímok, ktoré sú spolu s inými súčasťou výstavy, nazvanej "Na končekoch prstov". O rok neskôr som sa zúčastnil s partiou z môjho domovského horolezeckého oddielu ALPA Ostrava expedície do Bielych Kordilér v Peru, kde so po prvý raz okúsil kúzlo lezenia vo veľkých stenách. Logickým pokračovaním bola potom lezecká výprava na veže Mano de Fatima v africkom štáte Mali. Po ročnej prestávke spôsobenej zákernou maláriou som znova zatúžil po dobrodružstve veľkých stien. Ponuke zúčastniť sa slovenskej expedície do druhého najvyššieho pohoria sveta Karakoram sa nadalo odolať.

Bohatý životom

Pri tomto ohliadnutí sa za svojou minulosťou si asi najviac cením to, že stále leziem a že som taký, aký som - vymodelovaný lezením a skalami. Keď sa rozprávam s ľuďmi, ktorí žijú aký ten "normálny život", hovoria mi: "Ty si fakt iný..." Moje zmýšľanie a môj vzťah k životu je naozaj trochu odlišný a je to vďaka domu lezeniu. Na jednom premietaní sa ma pýtali, čo mi lezenie dalo. Odpovedal som, že mi to prinieslo život taký, aký žijem. Nie je to prepychový život, ale som spokojný - to je bohužiaľ založené na duševnom obohatení. Pre mňa je radosť každý výjazd na skaly, každý deň, keď si perfektne zaleziem a keď pri tom svieti slniečko. Každý výstup, či je za desať, alebo za tri je pre mňa naozajstné potešenie a snáď je potom táto pohoda, ktorú pri lezení zažívam, vidieť i na mojich fotkách...

Samostatné výstavy:

"Svobodný svět" 1995 Bohumín, 1996 Ostrava, Havířov, Karviná, Třinec, Teplice nad Metují
"… čas, který nekončí" 2000 Ostrava
"Rytmus" 2000 Brno, 2001 Ostrava
"Na konečcích prstů" 2002 Ostrava, Praha, Bohumín, Festival Hory a město Brno a Bratislava 2005, Festival Vidmo 2006 - Dolný Kubín
"Mali 2003" Ostrava - Galerie Le Blok, Bohumín, Orlová
"Světový pohár v Brně" 2004 Ostrava - Galrie Le Blok
"Ostrava boulder centrum" 2005 Ostrava - Galerie Le Blok
"Karakoram" 2006 - galerie Maryška Bohumín, galerie Le Blok Ostrava, MHFF - Teplice nad Metují, Národní dům - Frýdek- Mistek

Súťažné a spoločné výstavy:

"Mezinárodný salón Horskej fotografie" 1996 Starý Smokovec
"Kámen a led" 1999 Jesenice - zvláštní cena Horské školy
"Vertikály a horizontály" 2001 Ostrava-Poruba
"Návrat builderingu na Ostravsko" 2003, Ostrava
"Ta naše Ostravská parta" 2004 Ostrava - Galerie Le Blok
"Výstava krajinářské fotografie skupiny MY 07" 2007, Frýdek - Místek
"Země a lidé" 2007 - Výstava fotografii 1. ročníku soutěže ŠTÍTY VILÉMA HECKELA, Praha