)
)
)
Zoltán Demján
Demjánová charizma sa niesla sálou
Náročné výstupy v horách zdoláva len s nekonečnou vierou vo vlastné sily a s dobrými spolulezcami. Aj návrat spod vrcholu však môže znamenať víťazstvo – nad sebou samým, nad smrťou... Výprava, počas nej zahynie horolezec, hoc dosiahne vrchol, predsa nemôže byť úspešná.
Na pódium prichádza uvoľnene. Ako keby prednášal celý život. Nemá sa pred kým a ani za čo hanbiť. „Som rád, že ma poznajú i v pneuservise,“ hovorí na margo príhovoru Jaroslava Duceho Dutku trenčianskemu obecenstvu. Zraky všetkých divákov v sále sa upierajú hore, kde stojí legenda slovenského horolezectva Zoltán Demján. Na znamenie, že je pripravený si prikladá mikrofón bližšie k ústam.
Charizmatického Zola preslávilo niekoľko ťažkých výstupov v horách po celom svete. Do Trenčína prišiel na pozvanie organizátorky festivalu dobrodružných filmov Marky Dutkovej. Návštevníkom podujatia premietol tridsať minútový film Alpský štýl, ktorý zachytáva Zolov výstup na osemtisícovku Dhaulágiri. Práve tento výkon ocenila v roku 1988 alpská komisia UIAA ako najlepší svetový prvovýstup.
Takmer dvadsať rokov patril k elite svetového horolezectva. Okrem vynikajúcich výkonov v Tatrách, v Alpách, na Pamíre, na Ťan Šane, v Patagónii, či v Himalájách stál na troch osemtisícovkách. Ako Dvadsaťdeväť ročný vystúpil na najvyššiu horu sveta. Stále je najmladším Slovákom, ktorý na 8848 metrovom Mount Evereste stál. Samozrejme bez umelého kyslíka. „Je to, ako by som postavil medzi seba a hory stenu,“ hovorí o výstupoch s použitím kyslíkového prístroja Zolo.
S lezením prestal po štyridsať metrovom páde, pri ktorom sa mu našťastie nič nestalo. „Za päť minút som sa rozhodol, že s horolezectvom skončím,“ prezrádza publiku o konci svojej kariéry. „Nebolo to ťažké,“ dodáva. Napriek ukončeniu horolezeckej kariéry v Himalájách stále nachádza pohodu, ktorá nám v dnešnom vystresovanom svete chýba. Práve ľudia žijúci v horách mu dali životnú filozofiu. „Čo nemám, to nepotrebujem,“ rozosmeje divákov v sále bývalý horolezec, ktorý zanechal posty na vedúcich miestach veľkých firiem a začal podnikať v oblasti cestovného ruchu. „Na svojich klientoch, ktorých Nepálom sprevádzam vidím, ako sa menia,“ prezrádza s presvedčením, ale stále so skromnosťou v hlase.
Každý muž má rád obdiv, predovšetkým žien. Zolo však o popularitu nestojí. Presvedčil o tom i takmer vypredanú šesťsto miestnu sálu trenčianskeho Domu armády. Ako prišiel, tak odišiel. V tichosti, bez väčšieho rozruch. „Ponáhľam sa za klientmi na chatu do Zázrivej. Bojím sa, že v noci bude husto snežiť a ja sa tam zajtra nedostanem načas,“ okomentoval svoj náhly odchod horolezec s veľkým H. Taký je. Skromný a zodpovedný.
(bp)